Človek človeku vlkom

Autor: Ľubica Urbančoková | 10.1.2012 o 10:00 | Karma článku: 12,57 | Prečítané:  1275x

  „Pamätáš sa na Riška?" opýtal sa ma pri poslednej návšteve môj najmladší brat. Chvíľu som lovila v pamäti. „Tvoj spolužiak? Taký pekný? Trošku  zahľadený do seba." „Trošku?"  uškrnul sa brat. „Stretol som v Detve  jeho otca.  Poznáš ma,  nejako extrémne sa po ľuďoch nepozerám. A tiež som nepredpokladal, že stretnem niekoho, koho poznám. Veď tam bývam len pár týždňov. Ale toto stretnutie mi vyrazilo dych." A bratov príbeh vyrazil dych aj mne. Tu sú jeho útržky.  

 

Stretol ho najprv na schodoch paneláku. Zohnutý, slabý starý pán. V rukách ošúchaná rúčka

nákupnej tašky a v očiach prázdny výraz pošliapaného života.

 

Videl ho prechádzať sa popri potoku. Meravo hľadel do vody a uhládzal si dlaňou kabát,

akoby sa tým dotykom chcel čohosi zachytiť.

 

V čakárni obvodného lekára do neho skoro vrazil.

„Prepáčte, nie ste náhodou Rišov otec?"

 

Bol.  Pamätal si ho úplne ináč. Zábavného, šikovného, priateľského, ochotného a...

Hlavne mladšieho.

Častokrát  im pomáhal so stavbou skautského tábora a jeho manželka im robila účtovníctvo.

Mal ich oboch rád.

„Ozaj, ako sa darí manželke?"

Zdvorilostná otázka vohnala mužovi do tváre utrpenie.

„ Už dva roky je... Už nie je. Rakovina."

Cítil sa hlúpo, rozmýšľal, akú tému začať.

„A čo, Rišo?"

Muž pokýval bolestne hlavou.

„Nebol ani na jej pohrebe. Sľúbil, ale neprišiel...

Aj tieto Vianoce boli v snehu pri jej hrobe len moje stopy."

 

„Tak si predstav," pokračoval brat. „Dali mu všetko, však bol jedináčik.

Kúpili mu auto, platili štúdium, lebo si ho „predlžil" o pár rokov.

Dotovali jeho dovolenky, rôzne akcie.

Aj byt mu dali svoj a oni odišli do menšieho po starých rodičoch. A..."

 

Toho, čo dostal bolo veľa. To, čo dal pomenej.

Aj posledné matkine dni strávil na exotickom ostrove a neprišiel ani,

keď jeho otec s plačom naliehal.

 

Bolo mi ľúto opusteného človeka a sama som sa cítila mizerne.

„Čo myslíš, Ľuba, bolo by od veci, keby sme ho aj s Mirkou išli pozrieť?" spýtal sa opatrne brat.

 

„Nie, to by určite nebolo od veci."

Usmiala som sa spokojná,  že môj najmladší brat, hoci považovaný za maznoška,

má k človeku blízko.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?