reklama

Keď "Tajomstvo" funguje trochu inak

Keď sa človeku zdá, že potrebuje novú cestu, alebo aspoň nejaké naštartovanie, robí rôzne pokusy. Ja som si kúpila knihu „Tajomstvo-Secret". V prvom kroku bolo, ujasniť si, čo chcem a o čo mám „vesmír" požiadať. Keďže sme aj s dcérou boli pozrieť nášho apka v kúpeľoch v Turčianskych Tepliciach a ohromne sa nám tam páčilo, želali sme si, aby sme sa tam dostali na nejaký wellness pobyt.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Hoci sme ešte nikdy neboli na dovolenke,
živo sme si vedeli predstaviť, aké by to bolo.
Podľa návodu sme si obidve celý pobyt vizualizovali.
Predstavovali sme si, ako sa balíme,
ako sa mama s nami vadí, že sa ideme túlať
a že dostanem, ak sa nám niečo stane,
ako si zabúdame papuče, ako nasadáme do vlaku
a nevládzeme niesť ruksaky, ako si Monika zo sebou ťahá svojho plyšového psa na spanie,
ktorý jej vypadne v kupé na zem a my ho prášime.
Živo sme si predstavovali, že nás na recepcii víta
príjemná slečna a dáva nám kľúče od izby číslo 177.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako vchádzame do izby, ktorá vonia čistotou
a na stole sú kvety a čokoláda ako pozornosť hotela...
Jednoducho sme si to v predstavách spolu s dcérou užívali.

Asi po 2 týždňoch vyhlásil istý časopis súťaž o wellness pobyt v Turčianskych Tepliciach...
Tak to naozaj funguje, pomysleli sme si
a začali poctivo zbierať kupóny a nazbierané ich aj poslali.
A čakali.
Dnes boli v časopise výsledky a...
A nič! Znovu sme si prečítali všetky mená a...
A znovu nič.

Akosi samovoľne sa nám rozkotúľali po tvári slzy
a ja som mala chuť knihu „Tajomstvo" vyšmariť von oknom.
Bývame však na prízemí, tak by to nebol správny efekt.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nuž, čo, pomyslela som si, „vesmír" je nespravodlivý
a šli sme si kúpiť so šomraním a sklamaním riadne veľkú čokoládu a orechovú zmrzlinu,
aby sme si dodali trochu hormónu šťastia.

Pri pokladni stál drobný deduško,
prepustila som mu miesto, lebo nemal nákup,
len v rukách čosi žmolil. Myslela som si,
že chce kúpiť nejakú drobnosť, tak som počkala.

„Nepotrebovali by ste drobné, doniesol som vám."
povedal predavačke a natiahol k nej zošúvernú dlaň.
Mal v nej starostlivo v papierikoch zakrútené drobné mince.
„Nie, nepotrebujem." odsekla mu chladne
mladučká predavačka.
Dedko sklamane sklonil hlavu, chvíľu tam stál,
akoby váhal, či sa má spýtať znovu.
A potom sa pomaličky pomohol preč.
Prišlo mi deduška nesmierne ľúto.
Veľmi dobre poznám pocit sklamania z toho, že vám nevyšlo niečo, čo ste si starostliovo naplánovali.
Zaplatila som a vybehla za ním.
„Ujo, ja by som potrebovala drobné. Viete dcéra do školy zbiera jedno a dvoj-centovky,
majú nejakú súťaž.
A videla som, že práve tie máte.
Však mi zameníte aspoň za 2 eurá?"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dedko sa usmial a vytiahol svoj sáčok
a chcel mi odrátať tie 2 eurá.

Zastavila som ho úsmevom, lebo tie jeho sivé oči by nevedeli klamať.
Keď odchádzal, tak mi zamával.

Nuž, čo už, nedočkali sme sa teda od „vesmíru"
žiadneho pobytu v luxusných kúpeľoch,
ale dostala som iný dar.

Pocit, že obyčajnou maličkosťou môžeš vyvolať úsmev
a toho v celom vesmíre nikdy nie je dosť.

A ešte mám aj plnú peňaženku 1 a 2-centoviek :-)

Ľubica Urbančoková

Ľubica Urbančoková

Bloger 
  • Počet článkov:  72
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Obyčajná, snívajú-ca, pozorujú-ca okolie.... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu