Taký dobrý deň

Autor: Ľubica Urbančoková | 27.5.2013 o 12:23 | (upravené 27.5.2013 o 12:29) Karma článku: 11,88 | Prečítané:  647x

  Keď ma človek narodeniny,  akosi podvedome očakáva, že ten deň by mal byť výnimočnejší. Dobre, dobre, už počujem  namietať, že pre niektorých je to úplne obyčajný deň a naozaj sa nebudú kvôli nejakým narodeninám stresovať, či depkovať, že nevyšli, ako by mali a oni nič neplánujú, aby neboli sklamaní... Nejako aktívne som neplánovala  ani ja, veď tiež patrím k tým občasným „dudrošom". Jediné, čo som si dohodla,  bol skorý obed s najlepšou priateľkou, pretože prácu som mala v ten deň  len na 4 hodiny.  

 

Skoro ráno som teda nabehla do práce a na stole ma čakala malá taštička od šéfa.
Boli v nej čokolády a fľaštička tekutého striebra, ktorú som zháňala pre dcéru.

Ak niekto patrí k chladným ľuďom, tak môj šéf  „od psov"  určite.
Jasné, zvieratká má rád, horšie je to však s láskou k ľuďom.

Priznávam, prekvapil ma. Pozrel na mňa a nezúčastnene podotkol:

„Keď už máš tie narodky... A keďže si mi ich aj dosť pripomínala, tak aspoň niečo..."

Usmiala som sa, poďakovala  a odobrala sa k havkom.

Tí ma dôkladne pooblizovali, hoci netušili, že nejaké narodky vôbec mám.

Obed s kamoškou dopadol tiež úplne super. Vystískali sme sa a napochodovali
do našej obľúbenej palacinkárni asi o pol hodinu skôr, ako majú otváracie hodiny.

Dvere boli otvorené, tak sme si tú otváraciu dobu fakt  nevšimli.

Akože,  trochu nám bolo divné, že sme tam prvé a že čašníčka ešte len chystá prestieranie na stoly,
ale spokojne sme sa usadili.
Usmiala sa na nás, žmurkla a doniesla jedálny lístok so slovami:
„Prepáčte, dámy, variť začneme až o pol hodinu, lebo sme ešte neotvorili, ale zatiaľ si vyberte
a ja vám donesiem niečo na pitie."

Nuž, trapas.

„Keby som bola na jej mieste, tak nás vyhodím." podotkla priateľka.
„Neznášam takých ľudí, čo sa takto drzo votrú."
Súhlasila som a preto keď čašníčka prišla, tak som sa jej ospravedlnila.
„Prepáčte, ale dvere boli otvorené, tak sme vošli, nehnevajte sa..."

Opäť sa usmiala: „Viete, to sme len vetrali... Vždy urobíme prievan, nech je tu lepší vzduch."
Znovu som sa ospravedlnila, ale to mladé dievčatko si z toho nerobilo ťažkú hlavu.
Patrične sa na nás zabávala.
Nuž, staré kôrky si vyrazili do mesta :)

S priateľkou sme strávili v debate asi 3 hodiny, poflákali sme sa po meste, kúpila mi v bižutérii
parádne náušnice a v kníhkupectve evitovku ako darček.

A potom som ju odprevadila na autobus,
kde sme ešte trochu prevetrali jazyky, objali sa a rozlúčili.

Cestou zo stanice mi napadlo, že pomaly začne leto a že by bolo dobré nechať si do sandálov upraviť zimou popraskané päty.
Zavolala som teda svoje pedikérke a ona mi hovorí:
„Môžem aj teraz, môžete tiež?"
Jasné, že som mohla. Však mám narodky, mám čas, tak nech sa o mňa trošku niekto postará.

 

Moja pedikérka je skvelá duša. Komunikatívna, milá, príjemná osôbka
a vo svojom remesle odborníčka.
A ja som ukecaná, takže som sa nezabudla pochváliť, že mám narodky.

„Viete čo?" začala ona. „Ďalšiu objednávku mám až o hodinu a pol,
takže vám môžem urobiť aj reflexnú masáž ako darček k narodeninám."
Snažila som sa namietať, ale ona len pokrútila hlavou.

„Viete, s vami sa mi vždy tak dobre debatuje.

Donesiete mi sem takú energiu a vietor, takže to urobím veľmi rada.
Teraz len zavrite oči, uvoľnite sa a 20 minút nerozprávajte, len relaxujte."

 

Tak som bola zvyšných 20 minút  ticho. Kto ma pozná, vie, že je to skoro nemožné,
ale užila som si to.
Keď som zliezla z lehátka, mala som nohy ľahké ako pierka a fajn pocit.
Nuž, pedikérka mi urobila radosť, tak som ju inštinktívne vyobjímala.

Moja reakcia ju pobavila.
„Ste podarená." smiala sa a vyprevadila ma až pred dvere.

(dúfam, že nie preto, že sa ma už chcela zbaviť)

 

Doma ma už čakala dcéra, ktorá čosi schovávala za chrbtom.
Hodila sa na mňa, vystískala ma a podala  tašku plnú darčekov.

„Moni, ale to si si minula všetky peniažky, keď si mi toho toľko pokúpila.

To si nemala."  naoko som ju kárala.

„Mami, a na koho by som si mala míňať peniažky, ak nie na teba, veď ťa veľmi ľúbim.."

odzbrojila ma a vohnala mi do očí slzy dojatia.

 

Keď som večer zaspávala, mala som dobrý pocit.
Čo viac si totiž môže človek želať, ako stretnúť skvelých ľudí?

A ja som ich veru v ten narodeninový deň stretla dosť. Tiež vám to prajem :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?