Buď silná!

Autor: Ľubica Urbančoková | 25.4.2016 o 8:10 | Karma článku: 6,86 | Prečítané:  1014x

Čítala správu od Rada tretíkrát a stále nechápala tým slovám. Vlastne slovám rozumela až príliš, no nevedela zodpovedať na otázku, ktorá jej neustále prebleskovala hlavou:  - Prečo?!“  

Včera sme sa videli poslednýkrát. Mal som ti to povedať skôr, ale bolo mi s tebou dobre,
tak som si myslel, že môžeme byť spolu. No nemôžeme, neľúbim ťa,
nie je nám súdené žiť spolu pod jednou strechou.
My sme spolu vlastne ani nikdy nechodili, tak toto nie je rozchod.
Zabudni na moje meno, na môj hlas, na moju vôňu... Buď silná!
Ďakujem, že si bola kamarátka a stála pri mne, keď som to potreboval,
no teraz sa musím pohnúť ďalej. Bez teba
.“

Ani sa nesnažila potlačiť slzy, ktoré sa jej drali do očí.
Tvár sa jej zmočila slanými potokmi a v hrdle zasadla tá povestná guča ťažoby.
Ukladala si Radove slová do pamäti a opakovala si ich dookola:
„Zabudni... Buď silná.... Poslednýkrát.... neľúbim ťa.“
Pritlačila si dlane na hruď, akoby tým gestom mohla zastaviť bolesť,
ktorá sa rozlievala do všetkých kútov jej tela.
„Neľúbi? Teraz? Alebo stále? Prečo si nahovárala viac?
Pretože jej, dokelu, dával milión a jeden dôvodov!
Pretože ju ešte včera objímal! Pretože ju ešte včera držal za ruku!
Pretože ju bozkával a jej sa krútila z neho hlava.
A dnes? Dnes je všetko inak? Dnes neľúbi...dnes nemôže byť s ňou a musí sa pohnúť ďalej.
Kam ďalej? Prečo nemôže ísť s ním? Čo urobila? Čo neurobila?
Mohla urobiť niečo iné? Ale čo? Čo, dokelu, mohla urobiť?
Isto to je tými kilami navyše, čo má. Alebo sa mu nepáčilo, že mu povedala, že ho ľúbi?
Priveľmi tlačila na pílu? Priveľmi? Ale figu borovú! Veď sa stretávali pol roka,
keď sa mu vyznala z toho, že je do neho zaľúbená.“
Od sĺz a upchatého nosa ani nemohla dýchať. Prešla do kúpeľne a opláchla si tvár.
Pohľad do zrkadla jej potvrdil, že sa v okamihu z nej stala ohrdnutá, zradená, zlomená žena.
Jej oči boli opuchnuté, tvár červená, fľakatá, uslzená.
Mysľou jej preblesklo motto, ktoré včera čítala na kamarátkinom profile,
no jej zaľúbenej, pobláznenej vtedy nič nehovorilo:
-Nehanbi sa za svoje slzy, nech sa hanbí ten, čo ich spôsobil.-

Pochybovala, že Rado sa hanbí. Rado sa pohol ďalej. Lebo ona ho brzdila.
Prežívala v sebe bolesť, ktorá sa striedala so sebaľútosťou, hnevom, výčitkami
a predstavami, že schudne a ukáže sa mu a on bude ľutovať, že ju opustil.
Alebo že mu pošle fiktívne svadobné oznámenie a on si bude búchať hlavu,
o čo prišiel... Alebo....Alebo...
Prežívala typické reakcie zlomeného srdca. Momentálne bolo všetko čerstvé.
Ešte sa nemohla a nevedela upokojiť a zabudnúť. Ani byť silná.
Ešte bola slabá, veľmi slabá. Taká slabá, ako môže byť žena, čo ľúbi
a čo vie, že nie je ľúbená.

Po niekoľkých hodinách sa rozhodla, že sa musí niečím zamestnať, inak sa zblázni.
Len čas a práca ju vyliečia.
V záhradke pod oknami okopala kvety, vytrhala burinu a obstrihala odkvitnuté tulipány,
ktoré zbytočne vysiľovali cibule v zemi.
Pracovala akosi podvedome, no v hlave jej bežal film. Jednotlivé obrázky sa menili,
no v každom z nich bol Rado.
Vtedy si uvedomila, že sa jej niekto pozdravil.
Zdvihla hlavu a zahľadela sa do očí svojej susedy.
Tie oči boli rovnako boľavé ako tie jej. Smutné, prázdne, bez nádeje.
„Dobrý deň, teta. Idete sa prejsť?“ snažila sa na ňu usmiať.
„Ale nie, Magduška, idem Slávkovi na hrob. Mal meniny.“
Prikývla, lebo čo mohla povedať žene, ktorá stratila svojho syna, hoci dospelého?
Od jeho smrti prešli už tri roky, no susedine oči boli rovnako prázdne ako v ten deň,
keď jej po pohrebe podávala ruku a kondolovala.
 

A odrazu jej to došlo. Akokoľvek je dnes jej smútok veľký,
tak časom zoslabne, až sa postupne stratí.
Len smútok ženy, čo prežije svoje dieťa, zostáva stále rovnaký.
Najväčší a nedá sa porovnávať so žiadnym iným...
Ten jej je len kvapkou v mori bolesti.
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?