Jeden deň so starkou

Autor: Ľubica Urbančoková | 27.8.2016 o 19:06 | Karma článku: 9,10 | Prečítané:  1166x

Mala som sen. Vstúpil do neho anjel, v ruke držal ruku mojej starej matky a podal mi ju so slovami: „Darujem vám jeden deň.“ Sen ma vystrašil a vzápätí som sa prebudila.  

Keď mi srdce prestalo vyplašene biť, privrela som oči a predstavila si,
ako by ten jeden deň s mojou už 20 rokov mŕtvou starkou vyzeral.

 

Vchádzam do maličkej kuchynky dreveného domčeka na lazoch, kde som strávila celé detstvo.
Nájdem ju sedieť pri peci na malom stolčeku. Šatku má stiahnutú do čela
a pod jej širokou skladanou sukňou drieme spolu s ňou aj trojfarebná mačka,
len taká totiž najlepšie chytá myši.
Kľaknem si po tichu k nej a hľadím do jej zvráskavenej tváre.
Zobúdza sa a prekvapene na mňa pozrie.

„Starká,“ šepnem a ona sa usmeje. Pomaly zoberie moje ruky do svojich hrboľatých,
aby s mojou pomocou vstala. Aj napriek boľavým kĺbom ma silne objíme.
Vonia bylinkami, čerstvo nadojeným mliekom a senom.

„Ako sa mi máš, starká?“ pýtam sa veselo.
„Dobre, Ľubka, dobre“ odpovedá, hoci sa dobre nikdy nemala.
Pozrie sa na mňa a láskavo sa usmeje.
„Vyrástla si, ani by som ťa nespoznala. Veď ešte pred chvíľou si bola vrkočaté dievčatko.“
„Veru, vyrástla,“ prikývnem som. „Už budem mať 40 rokov.“
„Dlho, dlho sme spolu neboli.“ zvesí hlavu a ráta.
„Nerátaj, starká, nerátaj. Už je to veľmi dlho. Toľko vecí som zažila, toľko smútkov preklenula,
z toľkých skutkov sa poučila a to najhlavnejšie, stala som sa matkou.
Máš 16-ročnú pravnučku. Ukážem ti ju.“

Privádzam ku nej svoju dcéru a jej sa zalesknú oči.
„Je presne ako ty.“ povie a objíme aj ju.
A potom si ku nej sadáme a prosím ju, aby nám rozprávala príbehy...
také skutočné, aj také vymyslené, o svetlonosoch, o bludičkách, o zhorenom dome,
o stratenom šťastí, o popletenom starom Milovi, o páračkách, o...
A keď dorozpráva, prosím ju, aby so mnou vyšla vonku a ukázala mi  všetky liečivé bylinky,
ktoré pozná a vysvetlila mi, kedy sa majú zbierať, ako sušiť a na čo pomáhajú.
A potom ju žiadam, aby mi ukázala, ako sa hladí vemeno, aby podojilo najviac mliečka,
ako sa obráti zle uložené teliatko v maternici matky,
ako sa žehlí skladaná sukňa, ako sa oblieka kroj, ako sa tká na krosnách,
ako sa pestuje kvet-papučky,
ako.... a ako...

Ale na to jeden deň nestačí.
 

Otvorím oči, sú plné sĺz... Uvedomujem si, že hoci odišla dávno, veľmi mi chýba.
Toľko ma toho nestihla naučiť, toľko mi toho nepovedala.

Keby som aspoň vedela, či na mňa hľadí niekde zhora a vidí, ako sa mám.
Keby som tak vedela, ako sa má ona.
Keby... Keby deti mohli mať navždy lásku starej matky.
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?