reklama

Jeden deň so starkou

Mala som sen. Vstúpil do neho anjel, v ruke držal ruku mojej starej matky a podal mi ju so slovami: „Darujem vám jeden deň.“ Sen ma vystrašil a vzápätí som sa prebudila.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Keď mi srdce prestalo vyplašene biť, privrela som oči a predstavila si,
ako by ten jeden deň s mojou už 20 rokov mŕtvou starkou vyzeral.

Vchádzam do maličkej kuchynky dreveného domčeka na lazoch, kde som strávila celé detstvo.
Nájdem ju sedieť pri peci na malom stolčeku. Šatku má stiahnutú do čela
a pod jej širokou skladanou sukňou drieme spolu s ňou aj trojfarebná mačka,
len taká totiž najlepšie chytá myši.
Kľaknem si po tichu k nej a hľadím do jej zvráskavenej tváre.
Zobúdza sa a prekvapene na mňa pozrie.

„Starká,“ šepnem a ona sa usmeje. Pomaly zoberie moje ruky do svojich hrboľatých,
aby s mojou pomocou vstala. Aj napriek boľavým kĺbom ma silne objíme.
Vonia bylinkami, čerstvo nadojeným mliekom a senom.

„Ako sa mi máš, starká?“ pýtam sa veselo.
„Dobre, Ľubka, dobre“ odpovedá, hoci sa dobre nikdy nemala.
Pozrie sa na mňa a láskavo sa usmeje.
„Vyrástla si, ani by som ťa nespoznala. Veď ešte pred chvíľou si bola vrkočaté dievčatko.“
„Veru, vyrástla,“ prikývnem som. „Už budem mať 40 rokov.“
„Dlho, dlho sme spolu neboli.“ zvesí hlavu a ráta.
„Nerátaj, starká, nerátaj. Už je to veľmi dlho. Toľko vecí som zažila, toľko smútkov preklenula,
z toľkých skutkov sa poučila a to najhlavnejšie, stala som sa matkou.
Máš 16-ročnú pravnučku. Ukážem ti ju.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Privádzam ku nej svoju dcéru a jej sa zalesknú oči.
„Je presne ako ty.“ povie a objíme aj ju.
A potom si ku nej sadáme a prosím ju, aby nám rozprávala príbehy...
také skutočné, aj také vymyslené, o svetlonosoch, o bludičkách, o zhorenom dome,
o stratenom šťastí, o popletenom starom Milovi, o páračkách, o...
A keď dorozpráva, prosím ju, aby so mnou vyšla vonku a ukázala mi všetky liečivé bylinky,
ktoré pozná a vysvetlila mi, kedy sa majú zbierať, ako sušiť a na čo pomáhajú.
A potom ju žiadam, aby mi ukázala, ako sa hladí vemeno, aby podojilo najviac mliečka,
ako sa obráti zle uložené teliatko v maternici matky,
ako sa žehlí skladaná sukňa, ako sa oblieka kroj, ako sa tká na krosnách,
ako sa pestuje kvet-papučky,
ako.... a ako...

Ale na to jeden deň nestačí.
 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Otvorím oči, sú plné sĺz... Uvedomujem si, že hoci odišla dávno, veľmi mi chýba.
Toľko ma toho nestihla naučiť, toľko mi toho nepovedala.

Keby som aspoň vedela, či na mňa hľadí niekde zhora a vidí, ako sa mám.
Keby som tak vedela, ako sa má ona.
Keby... Keby deti mohli mať navždy lásku starej matky.
 

Ľubica Urbančoková

Ľubica Urbančoková

Bloger 
  • Počet článkov:  72
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Obyčajná, snívajú-ca, pozorujú-ca okolie.... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu