Príbehy z chovnej stanice: Povadené susedky

Autor: Ľubica Urbančoková | 9.8.2011 o 13:45 | (upravené 9.8.2011 o 13:50) Karma článku: 9,99 | Prečítané:  1423x

  Ak ste niekedy mali možnosť pozorovať správanie zvierat, určite ste zistili, že sa v mnohom podobajú na nás... Tiež majú svoje dobré dni, tiež blbnú pod vplyvom hormónov alebo naopak zúria, hnevajú sa, smútia, žiarlia, či vadia... A Luca s Buľom sa vadia pravidelne a dosť intenzívne. Sú susedky a veru, ak by neboli psami, určite by boli v ich sporoch zapletené aj súdy.  

 

Obe patria k plemenu anglický bulteriér.

Luca je biela, štíhla, Buľa čierna a ako by som to jemne povedala,

aby sa neurazila a zajtra ma neuhryzla do päty...

Nuž, Buľa  je trak trochu objemnejšia...

Ich výbehy sú oddelené plotom a tiež panelom, aby na seba nevideli,

no keďže ich klabonos je veľmi citlivý, tak sa síce nevidia ale dobre cítia.

A že si teda absolútne „nevoňajú", je viac než isté.

Dokážu hodiny stáť pri plote a brechať do seba.

Stíchnu, len keď uvidia v mojich rukách metlu. Tušia totiž, že sa na ich zadky nesie pohroma.

 

Donedávna to ešte boli slušné obyvateľky chovnej stanice,

pretože v hierarchii nad nimi kraľovala Filuška a sem-tam im výchovne zahryzla do krku.

Lenže Filuška je pár mesiacov po smrti a ony dve sa odrazu nevedia vpratať do kože.

Každá by chcela zastúpiť jej miesto.

Fučia, ceria na seba zuby, skáču do seba, brešú a idú sa zdivieť ak misku so žrádlom nevložím do búd obidvom naraz, ale niektorej prvej.

Kvôli ich vlastnej bezpečnosti ich nepúšťam naraz.

Tiež nehladkám a nečešem jednu, keď to tá druhá vidí, pretože ten, kto vymyslel frázu:

„Žiarli ako pes," vedel o čom hovorí...

 

Pri čistení ich búd pustím von najprv Lucu.

Okamžite pribehne k bráničke a zamrežovanej Buli sa začne posmievať.

Mení hlasitosť a intenzitu brechania a Buľa vo vnútri zúri, behá z jednej strany na druhú a skáče na dvierka...

Keď zavriem Lucu, Buľa v sekunde pribehne k jej bráničke

a na oplátku sa jej vymočí do výbehu...

 

No radosť ich pozorovať.

Nedajú sa skrotiť, môžete im dohovárať, prosiť, zbiť ich...

chvíľu je ticho a potom začnú znovu.

 

Tak sme dostali nápad: "Kúpime psa."

Jack okamžite zaujal pozornosť rozvadených susediek.

Akoby aj nie, nádherne stavaný pes, lesklá čierna srsť, živé oči...

a ďalší dôvod na bitku pre tie dve...

V ich očiach som okamžite zazrela: "Ten bude môj!"

 

Lenže Jack vôbec nie je monogamný typ... Dvorí raz jednej, raz druhej.

A tie dve vyvádzajú ešte viac...

 

No dnes si Jack chcel pospať. Vonku konečne zasvietilo slniečko a on sa vyvalil vo výbehu a veselo si pochrapkával...

Až dovtedy, kým tie dve nezačali zase scénu: „ja som lepšia ako ty!"

Ich ubrechané hlasy bolo počuť doďaleka.

 

Nahnevaný Jack okamžite vyletel na všetky štyri a „oslovil" ich takým hromovým hlasom,

že obe prekvapene stíchli a potom si veru svorne od strachu aj cvrkli.

 

Usmiala som sa a vadibaby pobavene oslovila:

„Nuž, baby, teraz už viete, kto stojí na vrchole svorky?"

 

A Jacka som pochvalne pohladila po hlave :

„ Ty si skutočne šikovný chlap. Ty si vieš urobiť poriadok v rodine."

 

A on mi za to oblizol ruku, lebo ako každý správny chlap, má pochvaly rád.  :-)

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?