Privítala ma s úsmevom a objatím.
Urobila mi bylinkový čaj, položila predo mňa čerstvo napečené keksíky a začala rozprávať.
O Kimkovi...
Jej 4-ročný drobunký chlapček ležal na gauči a silne si tlačil hračku na hlavičku.
„ Neublíži si?" spýtala som sa.
„ Naopak, upokojuje ho to...akoby na tom mieste mal bod, ktorého stláčaním sa dostáva do rovnováhy."
Hovorila o chorobách, ktoré to malé stvorenie postihlo.
O pobytoch v nemocniciach, o počte operácií, o vysokých dávkach liekov, o prekonaných záchvatoch,
o jeho slepých očkách, o nemých ústach, o nepočujúcich uškách,
o nociach, keď si myslela, že je už koniec, o...
O tom, ako závidela ženám, keď sa sťažovali na svoje deti, že sú divoké...
ako ona veľmi chcela, aby sa aj Kimko rozbehol, smial sa a kričal: „ mama, mama....moja mama..."
Slová padali na moju dušu a rozliali mi po lícach slzy.
Ale ona sa povzbudivo usmiala.
„Vieš, koľkokrát som si povedala, prečo ja? Prečo radšej neumrel? Prečo..."
Kimko zachrčal, ona mu odsala hlieny a pohladila ho.
Na matkin dotyk sa chlapček upokojil a usmial.
Hľadela som na tú krehkú ženu, ktorá v sebe skrývala toľko sĺz a toľko lásky a netušila som,
odkiaľ v sebe berie silu na zvládnutie každodenných bojov.
„Vieš, Ľubi, možno som ješitná, ale najviac ma trápi, či si vôbec uvedomuje, že som jeho mama."
Pokývala som hlavou a povedala jediné, čo sa dá odpovedať žene, ktorá už nečaká na zázrak.
„ Musí to vedieť. Deti sú predsa s matkami prepojené silnejším putom, ako sú slová.
A ty si neskutočne úžasná matka. Vôbec si neviem predstaviť, čo všetko si musela prekonať...
Ale s istotou viem, že ja by som to nezvládla..."
„Ale zvládla," namietla,
„každá matka dokáže zázraky, a keď má vedľa seba anjela, tak je to aj krásne."
Odchádzala som od nej naplnená pokojom a pokorou a nádejou.
„Áno, zvládnem to!"
Aj ja mám totiž anjela.
Svoju neskutočne dobrú, šikovnú, milú a hlavne ZDRAVÚ dcéru, ktorá ma každý večer objíme a šepká:
„Mami, ľúbim ťa."
Už kvôli našim deťom musíme v sebe vždy vydolovať energiu, aby sme zvládli zajtrajší deň.
Kým nás niekto potrebuje, tak to jednoducho dokážeme. Sme totiž na lásku a bolesť stavané.