Na „ukľudnenie" som siahla po inej knihe, ktorej autorka hlása:
„Majte sa rady také, aké ste. Milujte na sebe každučký kilogram (aj tých 20 navyše)."
Teraz som sa usmievala, ale tiež som tušila, že „tudy cesta nevede".
Mám totiž doma zrkadlo a nezmestím sa do neho . :-)
Nepoznám žiadnu ženu s nadváhou, ktorá by s ňou bola spokojná a netúžila byť tou
„50 kg štíhlou mrchou", ako krásne štíhle ženy pomenúvavame.
Ale nebojte sa, štíhle cudzinky, aj my "pri tele" si sami sebe dávame rôzne mená.
Sme buď bacuľky, guľky (to sú tie jemnejšie výrazy) alebo tučky, pupkane, bachrane, zakysanky....
(ďalšie si kľukne doplňte samé).
Áno, sme tučné a je nás dosť... Priznávam, (mea culpa) v mojom prípade je to len a len moja vina.
(Tak dobre, ešte aj mamina- prečo by som čosi nezvalila aj na ňu :-))
Pri výške 171 cm vážim 85 kg, milujem čokoládu, sladké jedlá, som športový analfabet
a váha mojej mamy sa pohybuje okolo 120 kg (nikdy sa nepostavila na váhu v obave,
že sa ručička prekrúti cez nulu).
Toto sú jednoznačne faktory, ktoré zaručujú, že neschudnem a že sa môj vankúš môže plniť
slzami ľútosti, že nie som bohyňa.
Vrátim sa však k autorke. Áno, Lucia, máš pravdu. Určite je krajšie aj zdravšie (!) byť štíhla.
A určite je dobrou motiváciou na chudnutie túžba páčiť sa mužom. (feministky neukameňujte ma,
ale je to tak.)
Ale tiež si myslím, že nie je práve najšťastnejšia voľba každý deň sa trápiť myšlienkami,
že sme škaredé, tučné a máme sa za seba hanbiť.
Skúsme si pripomenúť, že sme aj múdre, vtipné, milé, veselé, zábavné, šikovné, pracovité,
priateľské a vďaka čokoláde aj pokojné...
Ale ak aj vy, milé bacuľky, zažívate túžbu byť štíhlou gazelou, tak neotvorte v noci chladničku,
ale radšej vypite pohár čistej vody a na mieste aspoň pol hodinu prestupujte...
Lebo iba pohyb a zmena životosprávy vám tú postavu prinesie...
Vážne...nič, nič iné!
A ak ste už tú chladničku otvorili, tak si to nevyčítajte. Usmejte sa a sami pre seba si povedzte:
„No, ja nemôžem byť štíhla... lebo keby som ňou bola, bola by som strašná mrcha."
