Láska

Autor: Ľubica Urbančoková | 9.1.2014 o 21:33 | Karma článku: 10,39 | Prečítané:  929x

  Tohtoročné januárové teplé a sychravo-daždivé počasie evokuje skôr dušičkový čas ako vládnucu zimu, tak nás to s dcérou zahnalo cez víkend na cintorín. Prekvapivo bol zaplnený ľuďmi, ktorí mali podobné zmýšľanie ako my. Mlčky sme prechádzali pomedzi svetielkujúce hroby a okrem zaujímavých pomníkoch a epitafoch som mala možnosť pozorovať aj ľudí, ktorí prechádzali okolo nás.  

 

Náš zvolenský cintorín je dostatočne veľký a jeho tiché a tmavé zákutia mnohým,
(najmä mladým milencom) dávajú pocit anonymity alebo nahrádzajú park.

V novej časti urnového hája som postrehla zohnutú postavu starčeka,
ktorú podopierala mladá, asi 16-ročná dievčina.

Ako sme sa približovali, začula som ich rozhovor.
„Dedko," oslovila krehkého starčeka dievčina.
„ ja vás tu teraz na chvíľu s babkou nechám, aby ste jej povedali, čo chcete
a o chvíľu prídem po vás, dobre?"

Starček len prikývol a dievčina sa vzdialila.

Po jej odchode začal na maličkej platni upravovať kvietky a oprašovať ju z ihličia.

„Starká, trošku ti to tu upracem, nejako ti toho tu veľa napadalo."
prihováral sa mŕtvej manželke.

„ To vieš, je teplo, všetko nejako blbne, aj tá príroda.
Jablone nám vykvitli v záhrade. Vieš, tie, čo si sa jedovala, že ich sadím pod okno,

že nebudeš vidieť do záhrady. Ktovie, čo sa urodí tento rok, či nepríde dáka zima
a potom to všetko pomrzne, čo rozpučalo."

Dedko sťažka vzdychol a sadol si na dosku.

„Viem, nemal by som sedieť, studená je, ale nevládzem.
Nejako málo toho vydržím, ani prejsť ďaleko neviem.

Aj teraz sme sem s Borkou išli skoro trištvrte hodinu.

Ktovie, či sa už skoro neuvidíme."

Hlava mu klesla nižšie a zošuverenou rukou pohládzal písmená manželkinho mena.

Jeho slová a jeho odovzdanosť mi stiahla dojatím hrdlo.

Pôsobil bezbranne a veľmi krehko.

A keď sa k hrobu opäť priblížila dievčina, znovu sa dotkol písmen a čosi zašepkal.

Ale keďže som sa pri nepočujúcich naučila odzerať z úst,

jeho slová boli: „Mám ťa rád."

 

A ak mi ešte niekto povie, že láska zomrela, rozpoviem mu tento príbeh.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.


Už ste čítali?