Nádherný deň malého chlapca

Autor: Ľubica Urbančoková | 4.5.2016 o 8:00 | Karma článku: 11,41 | Prečítané:  2030x

Sedím v autobuse, unavená po pracovnom dni plnom čísel. Sledujem krajinu, uháňajúcu za oknom a mám taký zvláštny pocit, že som nič zaujímavé nezažila a celý môj život sa skladá zo stereotypu, ktorý mi neprináša radosť.

Vtedy si vypočujem ich rozhovor.

Sedia cez uličku vedľa mňa. Stará mama a jej asi 5 ročný vnuk.
Blonďavé chlapča pritláča nos na sklo a veselo nadskakuje na sedadle.

„Pekne seď, lebo ujo šofér môže prudko zabrzdiť a ty spadneš.“
láskavo napomína chlapča vkusne upravená štíhla šesťdesiatnička.
„Keď ja som taký šťastný, starká." vyhŕkne chlapča veselo.
„A prečo si šťastný?" zaujíma sa žena a ten dôvod zaujíma aj mňa.
„Lebo je dnes nádherný deň." s ľahkosťou prehodí.
„A prečo je dnes nádherný deň?" znovu sa pýta žena a ja mám pocit, že je to akosi obrátene.
Zväčša ustavičné otázky typu: „Prečo?" kladú práve deti, čo objavujú svet.

„Veď to je jasné," zasmeje sa a ťapká si po kolenách.
„Vonku svieti krásne slnko. Mám rád slnko. Toto je nádherný deň.
Ja sa veziem v autobuse. Mám rád autobus. Tak je to nádherný deň."
rapoce chlapča a mne sa zdá, že skladá slová piesne.

Žena sa usmieva, hladí vnuka po hlave.
„Veru máš pravdu, vonku je naozaj krásne. Nádherný deň."
„Autobus je úžasný. Najprv som v Krupine a o chvíľu som vo Zvolene.
Rád chodím  do Zvolena, je to veľké mesto.“

„Páči sa ti Zvolen?" udržiava žena konverzáciu.
„Páči,“ prisvedčí a pokračuje, „Je tam veľa vecí, ktoré nemáme v Krupine.“
„Krupina sa ti nepáči?“ čuduje sa.
„Ale, starká," napomenie naoko prísne blondiačik, „ Krupinu mám veľmi rád.
Tam bývame, tam je maminka a ocko. Krupina je moja rodina.“

Obidve sa usmievame. Ona hrdá, že má takého múdreho vnuka,
ja rozptýlená z premýšľania o svojom nevydarenom dni.

Pozriem sa cez okno ešte raz, ale teraz sa snažím hľadieť očami chlapca.
Tiež vidím slnko, zelené stromy, prírodu, ktorú prebúdza jar
a teším sa na Zvolen. Zvolen je predsa moja rodina.

Taký obyčajný nádherný deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.


Už ste čítali?